Aj ten tlakomer je moja vina. Potreboval som pre ňu darček, tlakomer žiaril vo výklade a k tomu zľava 50%. No neber to! Odvtedy mi pravidelne meria tlak a ten v poslednej dobe stúpa a stúpa. Snažil som sa to uhrať na krátkodobú rozrušenosť a nervozitu, ale po dlhšej dobe to už znelo dosť hlúpo. Podľa mojej ženy potrebujem odborné vyšetrenie a profesionálnu pomoc, tak som sa teda vybral k lekárovi. Nečakal som žiadne zázračné uzdravenie. Návštevou lekára som sa len chcel zbaviť zodpovednosti. Bol by to len môj problém a len ja by som bol za to zodpovedný, ak by som si to nechal pre seba, ale keď to raz poviem doktorovi , už je to aj jeho problém. Je na ňom aby zvolil tú správnu, zázračnú tabletku, kvapky, mastičku... On je ten, kto je študovaný, kto by mal vedieť ako ma z toho dostať a...a vôbec, je predsa za to platený.
Doktor si ma vypočul a poslal na rôzne vyšetrenia, ktoré však nedopadli práve najlepšie. S mojimi nelichotivými výsledkami v rukách si ma premeral zamračeným pohľadom a spustil výsluch ako starý eštebák.
„Fajčíte?" opýtal sa doktor.
„Tak občas áno, ale..."
„Prestať!" skočil mi doktor do reči.
„Pijete alkohol?"
„Tak pivo si dám... jedno, dve...slovom dvanásť." pokúšal som sa byť vtipný.
„Prestať!" .
„Kávu pijete?" pokračoval vo výsluchu.
„Áno, ale bez cukru." zaklamal som, lebo topiaci sa aj slamky chytá.
„Prestať!"
„Jete často vyprážané jedlá?"
„Vyprážaným rezňom s kroketami alebo s hamburgerom s hranolkami nepohrdnem, ale potrpím si na to, aby tam bola aj zeleninová obloha."
„Prestať!"
Výsluch pokračoval ešte asi polhodinu na konci ktorej mi strčil do ruky husto popísaný papier. Na jednej strane bol pod nadpisom -Prestať!- zoznam všetkého, čoho sa mám vzdať a na druhej po nadpisom- Začať!- zoznam zmien nutných pre zlepšenie môjho zdravotného stavu. Cvičiť, behať, plávať, pohyb na čerstvom vzduchu, obmedziť používanie dopravných prostriedkov a preferovať chôdzu, dať prednosť schodom pred výťahom... už len pri čítaní som sa spotil.
Tak takto som si to teda nepredstavoval. Žiadne zázračné tabletky, kvapky, mastičky...Jednoducho sa na mňa vy...vy...vykašlal. Nielen že ma doktor nezbavil zodpovednosti za môj zlý zdravotný stav, ale dal mi jasne najavo, že zlepšenie je len a len na mne. Mal by som s tým niečo robiť. Postaviť sa k problému ako chlap. Nenechať veci len tak, veď tu ide o moje zdravie. Zdá sa, že nastal ten správny čas na radikálnu zmenu v mojom živote. Plný odhodlania som rázne vykročil z ordinácie. „Čo môžeš urobiť dnes neodkladaj na zajtra", zamrmlal som si popod nos a ešte v ten deň som zmenil doktora.
...a teraz, keď už som dal veci do poriadku si s dobrým pocitom vykračujem domov. V hlave sa mi preháňajú myšlienky, vety sa prevaľujú jedna cez druhú, slová sa samé ukladajú na seba ako kocky lega... Smelo som vkročil do prvého bufetu, na ktorý som narazil a hlasno zreval:
Na porcii nešanujte,
poriadne mi naložte!
Kuriatko mi ugrilujte,
slaninkou ho obložte!
A hranolky vyprážané
nech sú fajne chrumkavé!
Buchty cukrom posypané
lekvárové, voňavé!
Lebo dne sa naposledy
napchávam a hodujem.
Chudnúť začínam od stredy,
to už roky sľubujem.