„Ako ste to vraveli, že sa voláte?"- opýtala sa ma už po tretí krát pani v banke.- „Nech hľadám ako hľadám, nič tu nie je."
„To nemyslíte vážne. Nože sa pozrite ešte raz. Musí to tam niekde byť. Vybavovala to pani Halušková- Bryndzová."- naliehal som a s nádejou menšou ako zrnko soli som dúfal, že sa to vysvetlí, že sa to dá do poriadku, že sa ešte nepozrela do jedného zastrčeného, zabudnutého šuplíka ...
Mal som rok na to, aby som úver použil na kúpu bytu a keď si po troch mesiacoch hľadanie nájdem konečne jeden podľa svojich predstáv a dohodnem kúpu s majiteľom zistím, že to nemám čím zaplatiť. A to som sa tu bol tri krát ubezpečiť, či je všetko v poriadku.
„Pani Halusková - Bryndzová hovoríte. Ani tá tu nie je. Zohnala si lepší flek, tak odišla a zdá sa, že jej veci ostali nedorobené. Je mi ľúto, ale asi vám nepomôžem."- povedala pani a bezradne pokrčila plecami a to isté urobil aj pán riaditeľ, ku ktorému som sa nakoniec dostal. Neostalo mi nič iné, len celý maratón s pečiatkami a formulármi absolvovať odznova. No čo už, ale aspoň že na druhý pokus to vyšlo.
Nakoniec som teda kúpil byt a začali sa rekonštrukčné práce. V banke už išlo všetko ako po masle. Predložil som bločky z rekonštrukcie a banka mi poslala peniaze...lenže...na cudzí účet.
Nasledovalo vyšetrovanie hodné Sherloka Holmesa , pri ktorom sa za dva mesiace zistilo, že peniaze vlastne neboli nikam odoslané a sú na nejakom vnútornom účte a celé sa to nejako zamotalo, no skrátka peniaze sa nakoniec našli a banka si tu námahu nechala aj patrične spoplatniť. No hádam si nemyslíte, že vám budú hľadať vaše peniaze, ktoré oni kamsi zapatrošili len tak?
Byt sa dokončil, nastal čas sťahovania a tak som banke nahlásil novú adresu. Pre takého starého, bankového štangasta ako som ja to bola maličkosť. Vďaka môjmu predchádzajúcemu behaniu od dverí k dverám tam poznám každého po mene a každý tam pozná mňa, od pani upratovačky až po pána riaditeľa, no a odvtedy tam chodím meniť adresu každý mesiac. Teda, nie žeby som sa každý mesiac sťahoval, to nie. Raz mesačne tam prídem nahlásiť novú adresu, lebo mi výpisy chodia stále na tú starú.
„Jáááj, vy tu máte zmenenú len adresu trvalého pobytu. Treba zmeniť aj kontaktnú adresu. Nečudo, že vám výpisy chodia na starú adresu. Teraz už by to malo byť v poriadku."- ubezpečovala ma pred dvoma mesiacmi pani v banke.
„Jáááj, veď vy tu nemáte zmenenú korešpondenčnú adresu. No nečudo, že vám chodia výpisy na starú adresu. Od teraz by to malo byť v poriadku."- ubezpečovala na minulý mesiac pani v banke.
A tak som sa aj tento mesiac vybral do banky nahlásiť novú adresu, lebo aj napriek predchádzajúcim opatreniam a ubezpečeniam prišli výpisy na adresu starú.
Hneď vo vstupnej hale ma čakalo prekvapenie. Stál tam automat na lístky a vedľa neho mladá, usmiata dievčina ako z reklamy.
„To sú mi novoty. Na čo je to dobré?"- prihovoril som sa dievčine.
„Takto môžeme každého klienta nasmerovať k tomu správnemu odborníkovi na jeho problém zabezpečiť tak adekvátnu starostlivosť. Skvalitňovanie služieb a spokojnosť zákazníka je našim prvoradým cieľom."- odpovedala mi dievčina ,podala lístok s poradovým číslom a usadila ma k ďalším trom čakateľom.
Ako dobre, že som nedal na kuvikanie mojich známych, ktorí mi radili, aby som zmenil banku. Ukážte mi ešte jednu takú banku, ktorej leží na srdci spokojnosť zákazníka, tak ako tej mojej. Okrem toho, zvykol som si tu. S každým sa tu poznám, ba s niektorými si aj tykám. Aha, tam ide pani Horká- Kyslá (Všimli ste si, že v poslednej dobe má veľa žien dve priezviská?) a máva mi a spoza prepážky číslo 3 sa na mňa usmieva slečna Zuzanka. Páni, tá má najväčšie prsia v banke a výstrih až...ale o tom hádam niekedy inokedy.
Dobre, že som sa nenechal zbalamutiť na odchod do inej banky. Chcelo to len čas a vydržať. Služby sa skvalitňujú aj u nás, o tom niet pochýb.
Oproti na stene bol zavesený veľký displej na ktorom sa v päť minútových intervaloch menili poradové čísla: 63, 64, 65...
Pozrel som sa na svoj lístok. Bolo na ňom číslo 103.
